Záhada Pribináčkov.

O čo teda vlastne ide? Niektoré Pribináčiky majú alobal (či ký ďas to je) zospodu (teda z vnútra) úplne čistý a niektoré ho majú trochu zababraný. Výsledok Rado1ovho výskumu je udivujúci. Všetky (Rado1 opakuje, VŠETKY) kakaové Pribináčiky majú vrchnáčik zvnútra čistý a všetky vanilkové zasa zababraný. Aby si si to vedel názornejšie predstaviť, Rado1 uviedol výsledky výskumu do prehľadnej tabuľky.

Namiesto úvodu.
Možnosti výskumu sú výrazne obmedzené. Rado1 nemá patričné povolenia a prostriedky, aby sa mohol, či už oficiálne alebo v utajení, dostať priamo do výroby a tam, priamo na mieste ovplyvňovať vstupné podmienky výroby a sledovať ich vplyv na výstup. Dokonca by hrozilo obvinenie zo sabotáže alebo dokonca, pretože výrobca sídli v susednom Česku, z medzinárodnej špionáže.

Rado1 je teda odkázaný na skúmanie hypotéz, samozrejme založených na najnovších poznatkoch silných interakcií, genetického pozmeňovania poľnohospodárskych plodín a úplného rozboru DNA šoféra mliekárenskej jašterky. Rado1 ťa nebude zaťažovať štatistickými dôkazmi hypotézy na zadanom intervale pravdepodobnosti a radšej použije populárno-náučnú formu, čo jednak zaručuje, že ďalším odstavcom porozumie aj čitateľ nedosahujúci výšky Rado1ovho intelektu a jednak je znemožnené, aby prípadní odporcovia, rekrutujúci sa z pseudovedeckých spolkov, hľadali v matematickom aparáte transformácie a operácie, ktorým nerozumejú, a prehlasovali ich za chyby, bludy, prípadne totálnu pažovinu. Keďže Rado1 predpokladá, že každý čitateľ jeho webstránky musí byť nejakým spôsobom úchylný, nebude teda krotiť svoj rozlet a verí, že mu skočíš na hocičo.
Rado1 ti teda predkladá nasledujúce hypotézy a zároveň ťa vyzýva na zapojenie sa do výskumného tímu.

Časovo-diferenčná hypotéza
Vstupným predpokladom je, že kakaový a vanilkový Pribináček (ďalej len KP aVP) sa vyrába v rôznych časových zmenách. V tejto hypotéze môže nastať viacero variánt v závislosti na tom, ktorý parameter, meniaci sa s dennou hodinou, je braný ako rozhodujúci "zababrávajúci" činiteľ.

Predpokladajme, že VP sa vyrába cez deň a KP v noci. Ako prvý činiteľ predpokladá Rado1 rozdiel dennej a nočnej teploty. V noci je chladno a KP stuhne okamžite, kdežto VP je v dennom teple ešte chvíľu v tekutom stave a pri jeho manipulácii dochádza k "špliechaniu" v už uzatvorenom kelímku. Keďže Rado1 vylúčil možnosť, že by sa dnes nejaký mliekárenský výrobok nevyrábal v klimatizovaných priestoroch, je nutné túto hypotézu zamietnuť.
Druhým, a to pravdepodobnejším, činiteľom je rozdielne pracovné tempo cez deň a v noci. Cez deň sa vo výrobe pohybujú aj ľudia z vyššieho manažmentu a pracovníci sa snažia vykázať vyššie pracovné tempo. Tomu zodpovedajú vyššie rýchlosti prepravných vozíkov - jašteriek (zvýšenú rýchlosť dopravníkových pásovRado1 vylučuje, nakoľko je podriadená celkovej rýchlosti plniacej linky, ktorá je cez deň určite nastavená podľa normy), čo spôsobí "ošpliechanie" vnútorných strán viečok kelímkov.

V ďalšom variante treba predpokladať, že KP je vyrábaný cez deň a VP v noci. Ďalej predpokladajme, že zmeny sa nesnažia o nezmyselné prekračovanie plánu (niečo ako Pribináček sa ťažko dlhodobo skladuje a tak výroba prevyšujúca odbyt by bola skôr postihovaná ako odmeňovaná), ale majú presne stanovený počet kelímkov, ktoré musia za zmenu naplniť. Ako to už na nočných zmenách býva, zo začiatku nie je problém pracovné tempo udržať, keď však noc končí, ľudské výkony sa spomaľujú. Preto sa snažia pracovníci zmeny zo začiatku plniť viac kelímkov, ako je štandardom, aby ani pri postupnom spomaľovaní neohrozili plánované množstvo. Preto je plniaca linka na začiatku zmeny nastavená na vyššiu rýchlosť.
Pri vyššej rýchlosti plnenia a rýchlosti dopravníkových pásov je väčšia pravdepodobnosť, že v čase uzatvárania kelímkov ešte nie je obsah stuhnutý a preto ďalším posunom (rýchlosťou prekračujúcou normy) nastane "ošplechnutie" vrchnáčika. Úvodný predpoklad naznačuje, že v priebehu zmeny dochádza k postupnému znižovaniu rýchlosti plniacej linky, dokonca pod normovanú rýchlosť. Z toho by však vyplývalo, že VP vyrobené pred koncom zmeny by mali mať vrchnáčik čistý. Ani dlhoročný štatistický výskum (a že Rado1 tých Pribináčkov už požral) však toto nepreukázal. Navyše plynulá regulácia rýchlosti plniacej linky určite nie je jednoduchou záležitosťou (úspešní absolventi Katedry automatizácie určite vedia a tí neúspešní už dupľom).

Rado1 vidí ako pravdepodobnejšie, že linka beží na zvýšený výkon až do dosiahnutia plánu naplnených kelímkov, potom sa vypne a všetci pracovníci sa venujú odpočinku, lízanému mariášu, konzumácii nepredaných skladových zásob alebo - v prípade zmiešaného žensko-mužského kolektívu - žartovným spoločenským hrám obscénneho charakteru.

Priestorovo-diferenčná hypotéza
Vstupným predpokladom tejto hypotézy je, že KP a VP sa plnia na dvoch rôznych miestach, pravdepodobne v dvoch rôznych halách toho istého areálu. Fakt podporujúci túto hypotézu je ten, že obľúbenosť a následná spotreba VP je niekoľkonásobne vyššia ako pri ostatných príchutiach.
Logicky sa ponúka vysvetlenie, že na VP je vyhradená kompletne jedna plniaca linka a ostatné príchute (vrátane KP) sú všetky plnené v rôznych zmenách na tej istej linke. Keďže Rado1 na kelímku nenašiel informáciu o tom, či výrobca je držiteľom certifikátu ISO 9000, nemôže s určitosťou tvrdiť, že sú obe linky identické alebo aspoň identicky nastavené. Tým je rozdiel kvality plnenia vysvetlený a nie je potrebné túto hypotézu ďalej rozvíjať.

Personálno-diferenčná hypotéza
Táto hypotéza sa opiera o vstupné predpoklady predošlých a to, že KP a VP sa plnia v rozdielnych časoch a/alebo na rozdielnych miestach. Z toho vyplýva, že každý druh plní úplne iná skupina ľudí. Dôvody rozdielnej kvality plnenia sa Rado1 neodvažuje rozvádzať, nakoľko do premenných hypotézy vstupuje taká neodhadnuteľná a nedeterministická veličina ako je človek. Tu môže mať vplyv naozaj všetko. či už to je patriotizmus k firme, veková kategória, príslušnosť ku komunite s benevolentným prístupom ku konzumácii drog (či už tých štátom podporovaných alebo nie) alebo hodnota BPM muziky v sluchátkach už vyššie spomenutého šoféra mliekárenskej jašterky.

Záver:
Vzhľadom na nemožnosť podrobnejšieho výskumu a hlavne lepšieho determinovania vstupných podmienok, nie je možné predostrieť ucelenejšie závery. Rado1 rád uvíta finančné dotácie ľubovoľnej výšky, nepohrdne ani ponukou doktoranského štúdia v danej oblasti (Samozrejme, že s patrične veľkorysým štipendiom. Vedecky pracovať a zároveň sa živiť prácou v úplne inej oblasti je príliš náročné. Kvôli tomuto už Rado1 jeden doktorát nedokončil.)
Pokiaľ nemieniš podporiť ďalší výskum, tak sklapni a buď rád aspoň za túto drobnú obeť, ktorú Rado1 priniesol na oltár vedy.

Prehlásenie:
Nakoľko sa ti to po prečítaní výsledkov daného výskumu môže zdať nepravdepodobné, Rado1 prehlasuje, že nepoužíval žiadne látky ovplyvňujúce alebo povzbudzujúce vedomie. (Za predpokladu, že červený melón nie je na zozname zakázaných látok.)